Zmluva o tichom spoločenstve je upravená v ustanoveniach § 673 až § 681 Obchodného zákonníka (OBZ) v platnom znení. Považuje sa za absolútny obchod. Znamená to, že sa vždy bude riadiť Obchodným zákonníkom bez ohľadu na právnu povahu subjektov. Platí to, aj keď tichým spoločníkom je občan.

Zmluvou o tichom spoločenstve sa tichý spoločník zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní. Podnikateľ sa zase zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielov tichého spoločníka na výsledku podnikania. Zmluva sa musí vyhotoviť v písomnej forme.

Podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 OBZ je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, ktorá podniká na podklade iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná v evidencii obce podľa osobitného predpisu.

Podnikateľ negarantuje zisk

V bežnej praxi sa zaužívalo, že za podnikateľa sa obyčajne považujú právnické osoby. Nie je však vylúčené, aby podnikateľom bola aj akákoľvek fyzická osoba – napríklad advokát, komerčný právnik či daňový poradca. Samozrejmosťou je, že podnikateľom môže byť aj zahraničná osoba.

Ustanovenia paragrafov zmluvy o tichom spoločenstve v Obchodnom zákonníku sú dispozitívnej povahy. Zmluvné strany sa teda od nich môžu odchýliť a primerane ich upraviť v súlade s účelom, ktorý sledujú. Podmienkou je, že tento účel neodporuje právnym predpisom. V poslednom období sa stáva, že nebankové inštitúcie podnikajú na základe zmluvy o tichom spoločenstve a tichému spoločníkovi garantujú určitý výnos za mesiac, štvrťrok, prípadne rok. Bez ohľadu na pomenovanie zmluvy nejde z pohľadu práva o zmluvu o tichom spoločenstve. Tá sa považuje za tzv. odvážnu zmluvu. Tichý spoločník sa podieľa určitým vkladom na podnikaní podnikateľa. Ten sa mu za to zaväzuje vyplatiť časť zisku podľa výsledku podnikateľskej činnosti.

Podnikateľ nevie garantovať tichému spoločníkovi, či a v ktorom roku vytvorí zisk. Preto sa môže stať, že tichý spoločník v prípade straty podnikateľa nielenže nemá žiaden zisk, ale jeho vklad sa ešte aj zníži. Zmluvné strany si však túto otázku môžu dojednať aj inak.

Predmetom vkladu tichého spoločníka môže byť určitá peňažná suma, vec, právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní. Vlastníkom majetkových hodnôt sa stáva podnikateľ, ibaže by sa zmluvné strany dohodli, že je len oprávnený ich užívať. Výnimku tvoria finančné prostriedky, ktorých vlastníkom sa nepochybne stane podnikateľ uzavretím zmluvy a ich odovzdaním.

Obchodný zákonník sa osobitne zmieňuje o nehnuteľnosti, ktorá je vkladom tichého spoločníka. Vzhľadom na zmluvnú voľnosť strán nie je vylúčené, aby sa aj v tomto prípade podnikateľ stal jej vlastníkom. Špecifická situácia by však nastala pri skončení zmluvy v nadväznosti na prevod na pôvodného vlastníka.

Partner môže prísť o všetko

Otázka vlastníctva vkladu tichého spoločníka má vplyv napríklad na odpisovanie v daňovom kontexte. Je to dôležité najmä vtedy, keď tichým spoločníkom je podnikateľ alebo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok podnikateľa. Berie sa do úvahy, či majetková hodnota spadne alebo nespadne do konkurznej podstaty podnikateľa.

Prax, že subjekty si vyberajú zmluvu o tichom spoločenstve, a nie zmluvy o pôžičke či úvere, môže mať rôzne príčiny, od osobných až po daňové. Faktom zostáva, že predovšetkým z daňového hľadiska sú úroky vyplácané veriteľovi nákladovou položkou na strane dlžníka. Výnimku predstavuje ustanovenie § 25 ods. 1 písm. w zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení zmien a doplnkov. Pri zmluvách o tichom spoločenstve sa podiel vypláca až po zdanení zisku podnikateľa. Táto suma sa navyše znižuje o zrážkovú daň vo výške 25 %. Pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka. Tichému spoločníkovi vzniká nárok na vyplatenie podielu zo zisku do 30 dní po jej vyhotovení. Ak je podnikateľom právnická osoba, plynie táto lehota od schválenia závierky v súlade so stanovami spoločnosti, spoločenskou zmluvou alebo zákonom.

Ak podnikateľ podniká so stratou, tichý spoločník môže za niekoľko rokov prísť legálnou cestou o celú hodnotu svojho vkladu, keďže ten sa znižuje v závislosti od vzniknutej straty podnikateľa. Podmienkou je, že zmluvné strany neupravia túto otázku inak.

Zmluvou nevzniká nový subjekt

Tvrdenie, že anonymita skutočného vlastníka podniku sa dá v praxi docieliť aj zmluvou o tichom spoločenstve, je zvláštne. Platí to bez ohľadu na dispozitívne ustanovenia OBZ. Tichý spoločník je v podstate iba oprávnený nahliadať do obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa zúčastňuje, a je oprávnený požadovať rovnopis ročnej účtovnej závierky.

Zmluvou o tichom spoločenstve sa nevytvára žiadny ďalší právny subjekt. Ide o čisto záväzkovoprávny vzťah medzi podnikateľom a tichým spoločníkom. Práva a povinnosti voči tretím osobám vznikajú iba podnikateľovi. Tichý spoločník by mohol konať iba na základe plnej moci udelenej podnikateľom, a to ako ktorákoľvek iná splnomocnená osoba. Tichý spoločník na druhej strane ručí za záväzky podnikateľa, ak je jeho meno obsiahnuté v obchodnom mene firmy alebo keď vyhlási osobe, s ktorou podnikateľ rokuje o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne.

Názor, že tichý spoločník je majiteľom podniku, je podľa názoru autora nepochopiteľný. Na druhej strane sa to absolútne nedá vylúčiť. Tento vzťah by však bol iba vnútorným vzťahom medzi dvoma zmluvnými stranami. Navyše, vymáhateľnosť vlastníckych nárokov by bola dosť ťažká. Tichý spoločník priamo nemôže ovplyvňovať chod podnikania svojho partnera. Ak nesúhlasí so spôsobom výkonu jeho podnikateľskej činnosti, môže ukončiť zmluvný vzťah.

Vychádzajúc z ustanovení OBZ, účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká:

• uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá
• výpoveďou, ak zmluva nebola uzavretá na dobu určitú
• ak podiel tichého spoločníka na strate dosiahne výšku jeho vkladu
• ukončením podnikania, na ktoré sa kontrakt vzťahuje
• vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Zmluvy sa majú dodržiavať

Samozrejmosťou je ukončenie zmluvného vzťahu dohodou zmluvných strán. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok podnikateľa má tichý spoločník právne postavenie ako veriteľ ohľadne svojej pohľadávky, ibaže by z ustanovení § 673 až § 680 OBZ vyplývalo niečo iné. Ak by bol vyhlásený konkurz na tichého spoločníka, pohľadávka z titulu vrátenia vkladu sa stáva splatnou a zahŕňa sa do konkurznej podstaty. Podnikateľ je povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o podiel na výsledku podnikania do 30 dní po zániku zmluvy o tichom spoločenstve.

Zmluva o tichom spoločenstve upravená v Obchodnom zákonníku vytvára pre podnikateľa vcelku dobré predpoklady nadobudnúť jednoduchou formou majetkové hodnoty využiteľné pri podnikaní. Tichému spoločníkovi na druhej strane dáva možnosť podieľať sa na zisku podnikateľa v prípade jeho podnikateľského úspechu. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovení OBZ však možno najmä tichým spoločníkom odporučiť, aby si dôkladne zvážili všetky ustanovenia zmluvy a ešte pred jej podpisom sa obrátili na odborníka. Známe pravidlo, podľa ktorého sa zmluvy majú dodržiavať (pacta sunt servanda), sa uplatní bez ohľadu na ich neznalosť právnych predpisov či dobrú vieru.

Publikované 8.8.2001, TREND / JUDr. VLADIMÍR GÜRTLER