Podnikatelia sa stretávajú, rokujú a vybavujú svoj biznis. Niekedy sa však stane, že zdanlivo nevinné stretnutie, ktoré sa nezriedka končí bez akéhokoľvek záveru, vyústi do prekvapujúceho konca. Podnikatelia vedia, že pre dobrý biznis sú informácie získané zo stretnutia a ich správna analýza veľmi dôležité.

Aj stretnutie pri káve či koňaku môže mať pre menej skúsenú stranu fatálne následky. Stáva sa to najmä vtedy, ak poskytne viac informácií, ako je na uskutočnenie obchodu nevyhnutne potrebné, alebo poskytnuté informácie si právne neošetrí.

Netreba chodiť všade s právnikom

Ak podnikateľovi zavolá iný podnikateľ a pozve ho na kávu a nie je to najlepší kamarát zo školy, je pravdepodobné, že s ním chce urobiť obchod. Alebo chce urobiť biznis s niekým iným a od osloveného podnikateľa potrebuje len určité informácie. Významným faktorom je, že stretnutie už bolo vôbec iniciované.

Okrem samého obsahu pracovnej schôdzky je podstatný aj jej iniciátor. Táto osoba môže podnikateľovi urobiť nejaký návrh alebo bude od neho zisťovať potrebné informácie. V tomto momente by mal pozvaný podnikateľ zbystriť pozornosť.

Zatiaľ čo pozvanie na kávu právne nič neznamená, všetko nasledujúce je právne významné. A je len na každej zo strán, aký postoj zaujme.

V súčasnosti aj zdanlivo bezvýznamná informácia totiž dokáže urobiť alebo pochovať dobrý biznis, a preto sa šikovný podnikateľ „kryje“. Neznamená to, že všade chodí s právnikom. Neprejavuje sa to ani tak, že každého podnikateľa, s ktorým dopil kávu, bude žalovať. Určite by sa však nemal zbaviť možnosti ho zažalovať, ak iniciátor rokovania zneužil poskytnuté informácie.

Nahrávanie rokovaní na diktafón

Ak sa káva pije bez právnikov, je dobré zamyslieť sa, či zápisnice zo zasadnutí boli v časoch socializmu len mrhaním času. Keďže zápisnice z rokovaní dosiaľ využívajú početné nadnárodné korporácie, zrejme svoj význam majú. Je však naivné očakávať, že po dopití kávy budú podnikatelia spisovať siahodlhé zápisnice. Napriek tomu, napísanie čo i len troch viet o obsahu rokovania hoci aj na obrúsku podpísanom rokujúcimi stranami nemôže byť problémom. Skôr bude svedčiť o tom, že čas nebol premrhaný a že strany sa navzájom rešpektujú.

Druhou alternatívou je nahrávanie si rokovania po vzájomnom odsúhlasení na diktafón. To bol aj prípad významného podnikateľa v Čechách, ktorý až keď prestal uhrádzať svoje niekoľkomiliardové úvery, pochopil, že ďalšie rokovania bude potrebné nahrávať. Páska slúžila na to, aby sa strany vyhli nedorozumeniam v zmysle „kto-čo povedal“, a najviac ju zrejme ocenili veritelia, ktorým poslúžila ako dôkaz.

Tento aspekt rokovania sa niekomu môže javiť ako nadbytočný. Je však určite lepšie postupovať takto, ako si len vypiť kávu a hovoriť o počasí. Človek sa takto môže aspoň baviť k veci a „kryť si chrbát“.

Zneužitiu svojich informácií, vedomostí a poznatkov nemôže podnikateľ zrejme nikdy úplne zabrániť. Ak však má dôkazy, môže voči nefér konajúcej osobe aspoň podniknúť následné právne kroky. Ak sa podnikatelia bavili iba dvaja, bez svedkov a akýchkoľvek dôkazov, poškodená strana zrejme nikoho žalovať nebude. Na súde by totiž neuniesla dôkazné bremeno.

Obchodné tajomstvo

Najmenej, čo môže podnikateľ urobiť, je oznámiť iniciátorovi pozvania, že v zmysle § 271 Obchodného zákonníka bude považovať za dôverné všetky informácie, ktoré svojmu náprotivku na rokovaní povie. Nič viac, a nakoniec to nie sú ani tri vety. Aký to má význam? Predovšetkým ten, že strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, ich nesmie prezradiť tretej osobe.

Takto nadobudnuté informácie nesmie ani použiť v rozpore s ich účelom pre vlastnú potrebu. Platí to bez ohľadu na to, či následne dôjde k uzavretiu zmluvy alebo nie. Kto poruší túto povinnosť, musí nahradiť vzniknutú škodu.

Ak na stretnutí dôjde ku konkrétnejšiemu rokovaniu, je žiaduce definovať citlivé informácie ako obchodné tajomstvo podnikateľa. Obchodným tajomstvom sú podľa zákona všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu.

Podmienkou je, že tieto informácie nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie aj zabezpečuje. Podnikateľovi potom pri porušení alebo ohrození obchodného tajomstva prislúcha právna ochrana ako pri nekalej súťaži.

Obchodný zákonník definuje nekalú súťaž ako konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a môže privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Formulácia dobré mravy súťaže sa môže zdať na prvý pohľad nejasná. Zákon o ochrane spotrebiteľa však určuje, že konaním v rozpore s dobrými mravmi je aj konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl a lesť. Ak teda podnikateľ na pracovnej schôdzke vyláka informáciu lsťou alebo omylom od svojho partnera, môže jeho konanie naplňovať znaky nekalej súťaže.

Obchod za milión

Niekedy sa stáva aj to, že rokovanie sa skončí pre podnikateľa neúspešne a potom sa dozvie, že jeho partner urobil obchod za milión. Ak sa tak stane na základe informácií, ktoré podnikateľ vylákal napríklad lsťou alebo porušil obchodné tajomstvo, prípadne využil know how, môže poškodená strana podniknúť potrebné právne kroky. Takéto konanie totiž zväčša napĺňa znaky nekalej súťaže.

Postihnutý podnikateľ sa proti rušiteľovi môže domáhať, aby sa nekalosúťažného konania zdržal a odstránil závadný stav. Navyše môže požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa dá poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podnikateľ by sa však mal pustiť do právnych krokov voči tomu, kto mu tú kávu zaplatil, a kto od neho informácie vytiahol, len vtedy, keď má pre svoje tvrdenia dôkazy. Napríklad môže dokázať, že sa so svojím náprotivkom naozaj stretol, poskytol mu informácie označené ako dôverné a prostistrana ich následne zneužila. Bez takéhoto krytia podnikateľovi zrejme nezostane nič iné ako v lepšom prípade pocit z dobrej kávy.

Ten by však určite radšej vymenili za milión zarobený na základe informácií, ktoré jeho náprotivok využil. Ak ho podnikateľ pre nekalú súťaž zažaluje, dosiahne prinajmenšom to, že ďalšia káva, na ktorú ho nabudúce pozve, už nebude taká lacná ako tá prvá. Ak by sa však scenár nedajbože zopakoval, podnikateľovi už zrejme nezostane nič iné, ako naozaj všade chodiť radšej s právnikom alebo „už len chytať ryby“.

Publikované 8.8.2001, TREND / JUDr. VLADIMÍR GÜRTLER – link TU